Divadlo sluha na Dolnej zemi

V dňoch 2. – 7. augusta sa náš ochotnícky súbor zúčastnil turné vo Vojvodine. Táto severná časť Srbska je známa svojou národnostnou pestrosťou, avšak nepokoje typu kosovských konfliktov sa tu nedejú. Medzi srbským, maďarským a rumunským národom tu žije aj asi 60 000-ová slovenská menšina. Žijú prevažne v dedinách, veď vďaka vhodným podmienkam na pestovanie plodín, ktoré sa na podunajskej nížine nachádzajú, je vojvodinská oblasť akousi poľnohospodárskou zásobárňou celého Srbska (podobne, ako je to na Slovensku). No nielen touto nížinou je naša vlasť spojená so slovenským územím na Balkáne. V minulosti, najmä v období revolúcií, ktoré bolo veľkou nádejou pre neslobodné slovanské národy, existoval medzi balkánskou a slovenskou inteligenciou čulý ruch a silné väzby (z bratislavských štúdií vzišla celá generácia srbských literátov, chorvátsky bán Jelačič zachránil Janka Kráľa pred istou smrťou,…). Taktiež existujú úzke prepojenia medzi našim regiónom a Vojvodinou. Vo Vojvodine pôsobili alebo sa tu zdržiavali Kristína Royová, Jozef Roháček, Igor Branislav Štefánik, Viliam Pauliny-Tóth, Ján Martiš, Jozef Hollý, Július Bodnár, Leopold Branislav Abafi, Samuel Borovský, Ján Branislav Mičátek. Zo starej Pazovy pochádzal Zlatko Klátik, literárny kritik, zameraný najmä na dielo a osobnosť Ľudmily Podjavorinskej, ale aj na ďalšiu predstaviteľku detskej literatúry, s ktorou je náš kraj spojený, Máriu Rázusovú-Martákovú. Súčasný predseda MS v Srbsku Branislav Slivka pochádza z Lubiny, na druhej strane naša staroturianska osobnosť Michal Slavka pochádza z Dolnej zeme.
Absolvovali sme tu 4 úspešné vystúpenia v Báčskom Petrovci, v Kysáči, v Starej Pazove a v Selenči. Pred každým predstavením odzneli piesne sestier Royových a prednášky o Kristíne Royovej. Navyše v Kysáči si Kristínu Royovú pripomenuli osobitným stretnutím v tunajšej modlitebni „U Roháčkov“, kde odznelo niekoľko svedectiev o pôsobení Kristíny Royovej a jej nasledovníkov na Dolnej zemi, ako aj o pôsobení jej literatúry na duchovný rast čitateľov. Podobne o tejto osobnosti hovorila kázeň na službách Božích v Selenči. V Petrovci dokonca zriadili veľmi bohatú a esteticky precítenú výstavu o sestre Kristíne Royovej. S jej osobnosťou však nebolo treba nikoho oboznamovať. Poznajú ju tu lepšie ako u nás na Slovensku a možno povedať, že jej dielo je u vojvodinských Slovákov oveľa čítanejšie. A o tom, k akému požehnaniu môže prispieť aj dielo tejto našej spisovateľky, svedčí nielen bohatá úroda v tomto kraji, ale predovšetkým krásne medziľudské vzťahy či nesmierna pohostinnosť ľudí, napriek tomu, že ich životná úroveň zďaleka nedosahuje naše parametre. Môžeme teda s radosťou konštatovať, že na Dolnej zemi sa našlo veľa úrodnej pôdy aj na poli duchovnom a že to, čo tu, okrem iných, zasiala Kristína Royová, stále rastie, klíči a prináša úrodu a kiež by to tak bolo aj na Slovensku. Iste, môžeme sa vyhovárať na oveľa tvrdšiu totalitu, než bola v Juhoslávii, kde nebola natoľko potlačená duchovná literatúra. Ale 17 rokov po nežnej revolúcii sa vyhovárať na komunistov, že nepoznáme našu najprekladanejšiu spisovateľku je prinajmenšom trápne. A navyše si musíme priznať, že ani pred nástupom socializmu sme sestrám Royovým na ružiach neustielali. Práve naopak, tieto dve postavou malé ženy, no prácou veľké vzory ľudomilnosti a duchovného zanietenia, boli tunajším ľudom často utláčané a i mnohé vážené osobnosti ich neraz kládli na oltár vlastného ega.
Nakoniec ešte resumujme, čo sme vlastne na Dolnej zemi videli i nevideli. Nevideli sme pokazených ľudí. Pokazených komerciou, konzumom a bilbordami, ktoré sem ešte neprišli. Nevideli sme tu bohatých (na slovenské pomery). Ani z diaľky sme nemohli vidieť ľudí čoraz viac túžiacich po majetku, ktorých túžba pramení z majetku čoraz viac nadobudnutého. Videli sme ľudí, v ktorých vládnu čisté srdcia, ocitli sme sa v medziľudských vzťahoch, v ktorých vládne láska k blížnemu, v krajine, na ktorej spočíva požehnanie dobrotivého Boha. Videli sme Slovákov hrdých na svoju identitu. Nevideli sme „patriotizmus“, ktorý spočíva v búchaní sa do pŕs: „Ja som Slovák!!!“ a v pálení maďarských zástav. Videli sme babičky, ktoré každodenne nosia kroje. Ak sú Slováci takí, ako si ich vykresľujeme, teda pohostinní, skromní, pracovití, tak sme tu videli Slovákov o niečo viac slovenskejších. Videli sme, ako sú ľudia ochotní pomáhať, ako sa zaoberajú pestovaním predovšetkým duchovných a kultúrnych hodnôt. Práve na pomoci tým, čo to potrebujú a na duchovných i kultúrnych hodnotách budú založené i stanovy občianskeho združenia, ktoré sme sa práve tu rozhodli založiť.