
Odhalenie pamätníka prof. J. Roháčkovi
Panta rhei – všetko plynie, všetko sa mení, nemožno dvakrát vkročiť do toho istého toku. Hlboké myšlienky antického filozofa Herakleita skrývajú veľa múdrosti o bytí človeka i spoločnosti. Avšak aj ich stála platnosť svedčí o pravdách, ktoré sú nad časom a ku ktorým sa máme vracať. Biblia tvrdí, že počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom. Dnes, v čase krízy, si môžeme väčšmi uvedomovať ako postupné vytláčanie kresťanstva a jeho hodnôt vytvára deštrukciu fungovania spoločnosti. Korene krízy, v rodine i v globálnom ohľade, spočívajú v deficite etiky. Na tom sa už zhodne pravica s ľavicou, obhajcovia eurovalov s ich odporcami. Žiadny človek zdravého rozumu predsa nemôže ignorovať biblické výstrahy pred zadlžovaním. Snáď by bolo na čase túto knihu vziať opäť do rúk, ako to vyjadruje socha profesora Jozefa Roháčka, nášho rodáka, ktorý ako prvý preložil Bibliu z pôvodných jazykov do slovenčiny. To, že toto dielo zhotovil bez prekladateľskej pomoci širšieho kolektívu, ho i dnes radí medzi prekladateľských géniov, akými bol Martin Luther či John Wycliffe. Zvláštnu symboliku má i miesto pamätníka. Stojí nad tým neustále plynúcim potokom, ktorý vyrastá v Topoleckej, kde vyrástol i samotný prekladateľ. Dokonca v niektorých svojich dielach používal meno Topolecký, ako zvykneme nazývať aj náš potok. Slávnosť odhalenia tohto diela nesporných estetických kvalít sa uskutočnila 29. októbra. Jeho autormi sú akademickí sochári Ján Šicko a Jaroslava Šicková-Fabrici (jej matka v r. 1969 odhaľovala pamätnú tabuľu s vyobrazením sestier Royových na evanjelickej fare). Slávnosť sa začala v kostole. Služby Božie viedol domáci farár Radomír Vařák spolu s jeho dlhoročným predchodcom a bývalým považským seniorom Milanom Kubíkom, docentom teológom a spoluprekladateľom ekumenickej Biblie Jánom Grešom, súčasnou seniorkou a farárkou z Lubiny Evou Juríkovou a bývalým farárom Miroslavom Hvožďarom st. K slovu sa počas príhovorov dostali i predstavitelia ďalších cirkví, v ktorých sa Roháčkov preklad Biblie dodnes používa. Za Cirkev bratskú to bol predseda Rady CB Ján Henžel, za Bratskú jednotu baptistov predseda Rady BJB Ján Szőllős, za Apoštolskú cirkev kazateľ Jozef Gabovič. Za domáci zbor ev. cirkvi farár Radomír Vařák a historik pochádzajúci z Kysáča, kde Jozef Roháček pôsobil, Michal Slavka. Kázeň na prvé verše Knihy žalmov predniesol Ján Grešo. Slávnosť bola sprevádzaná celonárodným spevokolom Cirkvi bratskej a excelentným prejavom husľového virtuóza Ewalda Danela, umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra. Po skončení prvej časti slávnosti sa zhromaždenie presunulo priamo k miestu pamätníka prof. J. Roháčka. Hostí a asi tristočlenný zástup ľudí privítal primátor mesta Ján Kišš. Jozef Uhlík predniesol báseň niekdajšieho kazateľa Cirkvi bratskej v Starej Turej Milana Jurču Prečo Biblia? K účastníkom podujatia sa taktiež prihovoril Ján Kišš, poslanec NR SR a známy historik Dušan Čaplovič, ďalej vedúci vydavateľstva MSEJK Imrich Fülöp, výtvarný teoretik z KU v Prahe Jiří David, historik Gustáv Rumánek, koordinátor projektu a bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš (syn Ondreja Markuša, blízkeho človeka a pokračovateľa kazateľa prof. J. Roháčka). Aktu slávnostného odhalenia sochy sa ujal Dušan Čaplovič spolu s naším primátorom Jánom Kiššom. Po skončení slávnosti sa pozvaní hostia zúčastnili recepcie v Dome kultúry, ktorú zorganizovalo mesto v spolupráci so Súkromnou hotelovou akadémiou v Starej Turej. Ďalší účastníci sa odobrali do Domova bielych hláv, ktorý v roku 1933 zriadila Kristína Royová, a na jej slávnostnom otvorení kázal aj prof. Jozef Roháček. Budovu dnes spravuje naše občianske združenie s cieľom prinavrátiť jej pôvodné poslanie – službu seniorom. Bol by to ďalší prejav aktuálnosti odkazu životného diela Kristíny Royovej, Jozefa Roháčka a mnohých ďalších významných osobností, ktoré vzišli z radov prebudeneckého hnutia v časoch, keď Stará Turá bola nazývaná slovenským Jeruzalemom. Je to odkaz živej viery v živého Boha, vytrvalej práce a lásky k ľuďom a k svojmu národu. Profesor Roháček ho pevne niesol aj na úkor zdravia, hmotného zabezpečenia, slobody, riskujúc i vlastný život. Nebyť jeho, niekdajšia slovenská komunita v dnešnom Maďarku vystavená neustálym asimilačným tlakom by národne i duchovne vymrela. Tu nemožno nespomenúť historicky význam prejavu Imricha Fülöpa, ktorý sa za všetky krivdy spáchané na Slovákoch za svoj maďarský národ pokorne ospravedlnil a vyjadril predsavzatie do miery svojich síl tieto smutné historické skutočnosti v službe nášmu národu odčiniť.
(viac – Fotogaléria)